Rozjímania o Božskej liturgii III.
/na pokračovanie/
Ak sa slúži liturgia za zomrelých, pridávajú sa špeciálne prosby. Prosíme o odpustenie prehrešení tým, ktorí nás predišli do večnosti, aby dosiahli blažený pokoj.
Ekténia pokračuje a ľud volá k Bohu, aby nás oslobodil od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze. Až teraz sa obraciame k Bohu: zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože svojou milosťou. Práve milosť je to, čo pozdvihuje človeka z jeho prirodzenosti a rozvija v človeku Boží život. Nesmieme však zabúdať, že: “Milosť predpokladá prirodzenosť.”
Sú však aj taki, čo sa vedia modliť oveľa lepšie ako my: “Presvätá, Bohorodička Mária a všetci sväti... “ Preto máme odovzdať sami seba a všetkých ostatných aj celý náš život Kristu Bohu. V úprimnosti odovzdať život Bohu, tak, ako to spolu s Bohorodičkou urobili svätí. Tu môžeme iba zvolať: “Tebe Pane!”
Reťazec modlitieb zakončuje kńaz zvolaním ku cti Najsvätejšej Trojice, ktorej oslava, ako nitka prechádza liturgiou. Začína a končí každý úkon. A my, ako veriaci, máme súhlasiť, povedať: Amen! Nech sa stane!
Ďalšou časťou sú antifóny.
Rozjímania o Božskej liturgii
I.
Rozjímania o Božskej liturgii
II.
|